February 2018

Jazdecký denník: Ako som sa dostala k drezúre?

24. february 2018 at 11:38 | Lenar |  riding diary

Po týždni ticha som sa konečne rozhodla o čom bude môj nasledujúci článok. Nechcela som ho opäť robiť o jazykoch, hoci môžem povedať, že som na svoje pokroky určite hrdá. Ako ďalšie som sa teda rozhodla odhaliť vám ďalšiu stránku môjho života - kone a jazdectvo. Vzhľadom na to, že som posledné 3 týždne na koni nesedela (kedže môj parták kríva a potrebuje oddych), som si povedala, že vám priblížim moju cestu k drezúre.

Začnime teda na začiatku - ako som sa dostala k jazdeniu. Od malička som kone milovala. Mojím snom od 2 rokov, bolo dostať pod stromček krabicu s mašličkou, v ktorej by sa nachádzal môj vlastný kôň. Nepýtajte sa ma prečo, ale naozaj som si predstavovala tú krabicu POD stromčekom a v tej krabici VEĽKÉHO koňa. Rozmery stromčeka aj krabice by boli asi trošičku nereálne ale to mi ako dieťatu neprekážalo. Tento sen dodnes pretrváva, avšak s pribúdajúcim vekom, si začínam uvedomovať, že vlastnenie koňa nie je také jednoduché. Keď som mala 9 rokov, môj veľký sen sa splnil, len v trošku inom prevedení. Pod stromčekom som našla poukaz na jazdecký kurz a jazdeckú prilbu. Dodnes si pamätám na môj krik, plač a smiech v jednom. Nikdy v živote som nebola tak šťastná ako vtedy a ako to tak teraz píšem, pri spomienkach na tento moment mám slzy v očiach.

Tam teda začala moja cesta. Vtedy som ešte netušila čo drezúra je a už určite som ju nechcela robiť. Mojím snom bol parkúr. Skákať cez vysoké prekážky a mať pocit že letím. Dlhé, dlhé roky som v tomto aj pokračovala. Počas mojej jazdeckej cesty som vystriedala mnoho rôznych klubov, za čo sa celkom hanbím ale vždy som na to mala dobrý dôvod. Jeden sa presťahoval do inej dediny, v jednom bolo na tréningoch 10 ďalších ľudí a v istom momente som prestala robiť pokroky, kedže tréningy boli stále o tom istom, do jedného sa mi ťažko dostávalo (kedže mám vodičák ale nemám auto) a ten ďalší sa venoval najmä parkúru. Vždy keď som klub menila, mi to bolo veľmi ľúto ale nuž, taká bola moja cesta.


Cesta polyglota: prológ

17. february 2018 at 16:01 | Lenar |  notebook

CESTA POLYGLOTA
[prológ]

Zdravím všetkých čítateľov tohto blogu. Môj úplne prvý článok tu som sa rozhodla venovať niečomu, čo je pre mňa obrovskou vášňou už niekoľko rokov a dôležitou témou aj v dnešnej modernej dobe - cudzie jazyky. Ako takmer každé dieťa v tejto krajine, mimo slovenčiny a češtiny, viem hovoriť po anglicky a mimo tej sa učím v škole (a v minulosti aj na jazykových školách) ešte aj nemčinu. Pre väčšinu mladých ľudí to však tu končí. To čo sa naučia v škole im stačí na celý zvyšok života a nemajú záujem sa ďalej tomu venovať. Pre mňa je však voľný čas vždy priestor na to aby som sa v nich ďalej zlepšovala. Okrem vyššie spomenutých jazykov mám základy taliančiny, znalosti o arabskom písme či azbuke a po novom som sa konečne dopracovala aj k môjmu ďalšiemu snu - jazyk jednej zo škandinávskych krajín. Dlho dlho som uvažovala či sa začnem učiť nórštinu alebo švédštinu, kedže tieto dva jazyky sú veľmi podobné. Po zvážení všetkých okolností som sa rozhodla pre švédštinu, čisto z dôvodu že odtiaľ je viacero mojim vzorov z drezúrneho sveta a jedného dňa by som tam rada šla na nejaké to drezúrne sústredenie.

Takže o čom vlastne budú tieto články? Nuž, buď to o mojich pokrokoch v učení sa jazykov (nemčina, taliančina, švédština) alebo o mojich cestovateľských zážitkoch (toto leto napríklad Kanada). Pokúsim sa tieto články písať pravidelne najmä preto, aby som pravidelne kontrolovala svoje pokroky.
Aké materiály používam k učeniu sa? Pre mňa je základom stránka duolingo, ktorá pomôže rozšíriť slovnú zásobu a dá mi dobré základy z gramatiky či tvorby viet. Ďalej je to memrise, quizlet či youtube, kde pozerám videá rôznych native speakerov. Keď ide o gramatické cvičenia, je mi jedno akú stránku nájdem, internet je plný všetkého možného a práve za to som vdačná dnešnej modernej dobe.

PS: O mesiac mám písomnú maturitu, a následne v máji ma čaká ústna. Preto môžete očakávať že počas a pred touto dôležitou udalosťou moje pokroky v učení sa jazykov nebudú veľké, ak vôbec nejaké a rovnako tak klesne aj aktivitu na blogu.

Lenar