Výber vysokej školy

10. march 2018 at 11:00 | Lenar |  notebook

Výber vysokej školy

Po trošičku dlhšom čase sa opäť ozývam. Posledný týžden som strávila dokonalou prokrastináciou, aj napriek tomu, že má v utorok a stredu čakajú písomné maturity. Plánujem sa do toho pozrieť hneď ako dopíšem tento článok, sľubujem. Nuž ale späť k téme. Uvažovala som, že sem napíšem nejaké moje pokroky do ďalšej kapitoly cesty polyglota, ale až také veľké neboli, vzhľadom na to, koľko sa toho v mojom živote teraz deje. Mimo maturít je logické, že si musím vybrať aj univerzitu. A tu nastáva môj problém. Mám priateľa, sme spolu dva roky a on teda mimo Slovenska ísť naozaj nechce. Ja chcem všetko, len nie ostať na Slovensku. A tak som teda hľadala alternatívu.

Jednou z alternatív bola MUNI v Brne. Výborná škola, z toho všetkého čo počúvam a celkom blízko pri Bratislave. Tak som sa rozhodla, že si urobím scio testy, a nebudem sa kašlať s príjimačkami. Podarilo sa mi dať obe čaati nad percentil 80, a tak som si podala žiadosť o prepáčenie prijímacej skúšky. Teraz niekedy mi má dojsť mail o uznaní/neuznaní tejto žiadosti. Do Brna ma to však nejako moc neláka a tak som skúšala aj niečo ďalšie.
Mojou asi najdôležitejšou požiadavkou bola možnosť pokračovať v jazdení, najlepšie v klube kde som teraz, kedže tam mám svojho milovaného A. (UPDATE: už nekríva, namiesto učenia sa na maturitu som mala 3 tréningy tento týždeň, o tých vám určite napíšem tiež). Z tohto dôvodu som sa prihlásila aj na EUBU (čo je maximálne nechutná škola, s nízkym štandardom, ktorá sa nachádza v Bratislave a je to naša najlepšia škola pre budúcich ekonómov -prepáčte ľudia z euby ak toto čítate, ale vy viete, že to je pravda). Teda prihlášku si tam ešte musím podať ale to má čas (naozaj dúfam že na to nezabudnem). Ani na túto školu nemusím vďaka scio testom robiť prijímačky.

No a tu sa dostávame k mojej poslednej voľbe - Viedeň. Sú len dve mestá, ktoré milujem viac ako Viedeň a tými sú Salzburg a Siena. Donedávna však bolo len málo programov po anglicky a nemyslím si, že nemčinu ovládam natoľko, aby som tam študovala po nemecky. Budúci rok sa však otvára úplne nový program, na úplne dokonalej univerzite a ja som sa rozhodla, že sa prihlásim. Pamätáte si ako som písala, že ma v lete čaká Kanada? Well, s tým je koniec. Prijímačky do Viedne, sú totiž počas toho ako by som mala byť v Kanade, takže som to celé musela zrušiť. Slzy v očiach mám vždy keď si na to spomeniem. Naozaj som sa tam tešila. Navyše, nie som si istá či sa tam dostanem - ekonómia, angličtina a matematika. Z toho všetkého budem robiť prijímacie skúšky.

Minulý piatok som túto univerzitu navštívila a zamilovala sa do nej. 3 minúty od školy je McDonald a v kampuse je Spar, ktorý má v ponuke čerstvé sushi! (milujem jedlo) Jednu budovu navrhovala Zaha Hadid (pokiaľ neviete kto to je, dajte si to do googlu a pozrite si obrázky) a v momente ako som do priestorov tejto budovy vstúpila, mala som pocit, že sa nachádzam v úplne inom svete. Ďalšia výhoda Viedne je to, že je len hodinu od Bratislavy, čiže by som pokojne mohla chodiť stále za frajerom a aj do môjho milovaného jazdeckého klubu.
A čo sa stane ak sa nedostanem do Viedne? Asi skončím tu v Bratislave, zarobím nejako peniaze a jedného dňa sa presťahujem do Nemecka, kde si urobím 2 ročný kurz fyzioterapie pre kone a psov, a budem žiť s tým.

Lenar
 

Jazdecký denník: Ako som sa dostala k drezúre?

24. february 2018 at 11:38 | Lenar |  riding diary

Po týždni ticha som sa konečne rozhodla o čom bude môj nasledujúci článok. Nechcela som ho opäť robiť o jazykoch, hoci môžem povedať, že som na svoje pokroky určite hrdá. Ako ďalšie som sa teda rozhodla odhaliť vám ďalšiu stránku môjho života - kone a jazdectvo. Vzhľadom na to, že som posledné 3 týždne na koni nesedela (kedže môj parták kríva a potrebuje oddych), som si povedala, že vám priblížim moju cestu k drezúre.

Začnime teda na začiatku - ako som sa dostala k jazdeniu. Od malička som kone milovala. Mojím snom od 2 rokov, bolo dostať pod stromček krabicu s mašličkou, v ktorej by sa nachádzal môj vlastný kôň. Nepýtajte sa ma prečo, ale naozaj som si predstavovala tú krabicu POD stromčekom a v tej krabici VEĽKÉHO koňa. Rozmery stromčeka aj krabice by boli asi trošičku nereálne ale to mi ako dieťatu neprekážalo. Tento sen dodnes pretrváva, avšak s pribúdajúcim vekom, si začínam uvedomovať, že vlastnenie koňa nie je také jednoduché. Keď som mala 9 rokov, môj veľký sen sa splnil, len v trošku inom prevedení. Pod stromčekom som našla poukaz na jazdecký kurz a jazdeckú prilbu. Dodnes si pamätám na môj krik, plač a smiech v jednom. Nikdy v živote som nebola tak šťastná ako vtedy a ako to tak teraz píšem, pri spomienkach na tento moment mám slzy v očiach.

Tam teda začala moja cesta. Vtedy som ešte netušila čo drezúra je a už určite som ju nechcela robiť. Mojím snom bol parkúr. Skákať cez vysoké prekážky a mať pocit že letím. Dlhé, dlhé roky som v tomto aj pokračovala. Počas mojej jazdeckej cesty som vystriedala mnoho rôznych klubov, za čo sa celkom hanbím ale vždy som na to mala dobrý dôvod. Jeden sa presťahoval do inej dediny, v jednom bolo na tréningoch 10 ďalších ľudí a v istom momente som prestala robiť pokroky, kedže tréningy boli stále o tom istom, do jedného sa mi ťažko dostávalo (kedže mám vodičák ale nemám auto) a ten ďalší sa venoval najmä parkúru. Vždy keď som klub menila, mi to bolo veľmi ľúto ale nuž, taká bola moja cesta.


Cesta polyglota: prológ

17. february 2018 at 16:01 | Lenar |  notebook

CESTA POLYGLOTA
[prológ]

Zdravím všetkých čítateľov tohto blogu. Môj úplne prvý článok tu som sa rozhodla venovať niečomu, čo je pre mňa obrovskou vášňou už niekoľko rokov a dôležitou témou aj v dnešnej modernej dobe - cudzie jazyky. Ako takmer každé dieťa v tejto krajine, mimo slovenčiny a češtiny, viem hovoriť po anglicky a mimo tej sa učím v škole (a v minulosti aj na jazykových školách) ešte aj nemčinu. Pre väčšinu mladých ľudí to však tu končí. To čo sa naučia v škole im stačí na celý zvyšok života a nemajú záujem sa ďalej tomu venovať. Pre mňa je však voľný čas vždy priestor na to aby som sa v nich ďalej zlepšovala. Okrem vyššie spomenutých jazykov mám základy taliančiny, znalosti o arabskom písme či azbuke a po novom som sa konečne dopracovala aj k môjmu ďalšiemu snu - jazyk jednej zo škandinávskych krajín. Dlho dlho som uvažovala či sa začnem učiť nórštinu alebo švédštinu, kedže tieto dva jazyky sú veľmi podobné. Po zvážení všetkých okolností som sa rozhodla pre švédštinu, čisto z dôvodu že odtiaľ je viacero mojim vzorov z drezúrneho sveta a jedného dňa by som tam rada šla na nejaké to drezúrne sústredenie.

Takže o čom vlastne budú tieto články? Nuž, buď to o mojich pokrokoch v učení sa jazykov (nemčina, taliančina, švédština) alebo o mojich cestovateľských zážitkoch (toto leto napríklad Kanada). Pokúsim sa tieto články písať pravidelne najmä preto, aby som pravidelne kontrolovala svoje pokroky.
Aké materiály používam k učeniu sa? Pre mňa je základom stránka duolingo, ktorá pomôže rozšíriť slovnú zásobu a dá mi dobré základy z gramatiky či tvorby viet. Ďalej je to memrise, quizlet či youtube, kde pozerám videá rôznych native speakerov. Keď ide o gramatické cvičenia, je mi jedno akú stránku nájdem, internet je plný všetkého možného a práve za to som vdačná dnešnej modernej dobe.

PS: O mesiac mám písomnú maturitu, a následne v máji ma čaká ústna. Preto môžete očakávať že počas a pred touto dôležitou udalosťou moje pokroky v učení sa jazykov nebudú veľké, ak vôbec nejaké a rovnako tak klesne aj aktivitu na blogu.

Lenar


Where to go next

Advertisement